Thalie


Persistentní svět hry Neverwinter Nights
It is currently 01:00 29. Mar 2024

All times are UTC + 1 hour [ DST ]





Post new topic Reply to topic  [ 1 post ] 
Author Message
 Post subject: U Ota sa blýskalo???
PostPosted: 19:43 13. Sep 2009 
Offline
Rytíř
User avatar
 WWW  ICQ  Profile

Joined: 13:38 17. Apr 2008
Posts: 520
Location: Slovensko, Nitra
// Tak tu máme jeden ďalší z výmyslov,keďže v nedelu se nedelá, tak se aspoň piše...povedala moja bujná fantázia :)





Ivory! Tá milá, mála a útulná dedinka, postavená v strede cesty tak, že ju sotva nejaký cestujúci zdola či z hora, obíde. Cestovatelia, pútnici, obchodníci, dobrodruhovia a kadekto sa tadiaľto premáva hore-dole, tam a späť ,ako taký vietor premenlivý, čo za sebou ponechá len popadané konáre a iný neporiadok.
Dedinka by však nebola dedinkou keby nemala svojich dedinčanov. Tí žijú jednoduchým a zároveň ťažkým životom. Deň čo deň - ten istý deň. Práce neni nikdy málo, preto je sa z čoho zodrať. Človek si však ľahko zvykne. Preto si väčšina ani nesťažuje, spokojnosti sa vždy nájde a preto so spánkom problémy nie sú. Na prácu sú tak zvyknutí, že by dokázali makať aj v spánku.
No a po práci, keď sa všetci zobudia, vstanú a začnú žiť v slávnom hostinci u Ota Krkovičky.
V meste sa vraví, že je tam bordel, smrad a nečistota. To nieje pravda! Iba hostia...väčšina hostí je tam domácich a po práci sa nezvyknú zastaviť domov umyť, prezliecť, veď načo by to aj robili, keď u Ota sú ako doma? Domácim a ani Otovi to už nijak nevadilo, človek si zvyká rýchlo. Dokonca čašníčka, mladá a pohladná, sa sama tvári ,že ju práca baví.
"Juj! Tá sa vie ale šikovne vykrúcať medzi stolmi!"
Skonštatoval nejeden tamojší sediaci. Často krát, keď sa mladá dievka vracala s plnou táckou prázdnych pohárov, sa chlapi hrbili akoby v strede stola ležala ona sama.
"A to ste ju nevideli vlani, keď nemala zásteru! " Pochválil sa potajomky jeden z nich.
Oproti sediaci mohutnejší chlap mu hlasno odvrkne:
" Kedy si ju už len ty mohol vidieť bez zástery! "
"Pšššť!" S prstom na ústach. "Tichšie! Veď keď som tu ból vlani, do záverečnej."
Ostatní kamoši v kruhu len ticho počúvajú ,občas mrknú po čašníčke.
" TY? A do záverečnej?" Mohutný hlas ešte zosilnel a spustil velký smiech.
"HAHAHAHA! Tak sa ti nakoniec podarilo otráviť tu svoju starú? "
Velký chlap už tak zreval, že už to bolo jedno aj ostatným a rovnako sa pustili do rehotu. Teraz sa smeje celý stôl, iba gazda, urazený, sa od hanby pohotovo dvíha ,berie si akúsi špinavú tašku a už ho neni.
Mladá dievka práve zbierala prázdne džbány zo stola starších pánov, ktorým je to už fuk. Jeden šedivý akurát rozhrkával tri šesťstenné kocky v rozklepanej dlani, avšak hlučný rehot mladšej skupinky ho očividne vyrušil. Ako sa začal na nich mračiť, jeho tvár ukázala mladíkom všetky vrásky. Teplota stúpa , tvár naberá červenú farbu a jeho štyri zuby začínajú vyzerať hrozivo:
"Tak bude tu ticho užaj?!?!“ Buchol do stola ,že sa mu kocky rozleteli až na podlahu. Čašníčka sa radšej poponáhľala. A rehot zosilnel, starec rezignovane poslal velký slizký pluvanec ich smerom avšak mal slabý dostrel, časť z neho mu zostala vysieť na brade, čo tam tých rehotajúcich ešte viac pobavilo. Takže zábava začala, smiali sa dokonca aj Oto so ženou, smiala sa čašníčka a vyhadzovač. Pivo a víno sa začalo liať prúdom a smažená cibula dopĺňala miestnu arómu, ktorá bola všetkým blízka. Chlapi spievali, tlieskali do rytmu, pričom pohladmi dobiedzali do čašníčky.
„Vidíte to? Tej nemusí ani hudba hrať a už tancuje!“ Zhodnotil jeden z tlieskajúcich. A mal pravdu. Mladá dievka sa skutočne pri obsluhovaní priam vykrúcala ako taká tanečnica.
O to rýchlejšie chlapi pili. Pivo stále tieklo ,až by sa dalo povedať, že to dážď privolá. Tak sa veru aj stalo. Vonku sa náhle spustil silný dážď, ba priam jeden uzrel blýsknutie.
„Ááále čo tam po tom, nech si prší...“ Zhúkol mladík v dobrej nálade.
„Nože mi dones ešte jeden!“ Pleskol mladú čašníčku po zadku a podal jej prázdny drevený džbán. Mladá dievka je zvyknutá na takéto správanie a s úsmevom sa pobrala k pultu.
Vedľa sediaci mohutný chlap, ktorý sa už pred tým javil byť v kruhu rešpektovaným, zrejme nie je na takéto správanie zvyknutý. Závisťou mu sčervenala tvár aj s ušami:
„ Tak toto si odskáčeš!!!“ Pieseň bola prerušená ťažkým pádom zo stoličky, keď ho ten obor lakťom hneď z prvej rany do hrudníka prevrátil aj so stoličkou. Následne sa postavil a ešte mocnejšie doňho kopol ,až ho posunulo pri druhý stôl. Naštvaný chlap sa ničím nedá zastaviť. Vlastne sa ho nikto ani neodvážil zastaviť. Ležiaci mladík s vyrazeným dychom nechápavo a zároveň vystrašene pozerá ,ako sa k nemu obor blíži a do rúk berie jeho budúcu - bývalú stoličku. Za pultom stojí Oto, za ním jeho žena a za ňou sa skrýva mladá čašníčka. Vyhadzovač s palicou v ruke zostal stáť pri dverách ako zaseknutý, iba oči sa mu pohli ,keď sa otvorili na široko dokorán. Mohutný muž nemilosrdne zlámal stoličku na ležiacom.
Vtedy sa chudák Oto ako prvý odvážil zakročiť:
„Tak dosť!!! Ťahajte sa byť von, obaja...Užaj!!!“
Nazúrený opitý chlap rešpektuje hostinského, len jednou rukou schmatol mladíka a začal si ho presúvať k východu ,ako také vrece plné šrotu. Ostatní chlapi z kruhu ostali sedieť za stolom. Jeden si upil z džbánu a pritom len tak dodal:
„Ten už si dlho koledoval, sopliak jeden zasraný!“ Kamoši sa iba zachychotali, očividne boli zvyknutí na správanie svojho mohutného kolegu, ktorý konečne dokrivkal k dverám aj s dobytým mladíkom. Toho práve pustil aby sa sám mohol jednou rukou oprieť o zárubňu a druhou otvoriť dvere. Alkohol stúpa do hlavy najviac ,keď sa človek po dlhej dobe sedenia postaví. Tohto chlapiska alkohol očividne premohol. Dvere však ešte dokázal otvoriť a hneď do hostinca vpustil chladný vzduch zo silného dažďa ktorý sa práve lial. Z nenazdajky sa zrazu objavil ešte niekto, koho vpustil dnuka. Malá postava obratne preskočila pomedzi stojaceho obra ,avšak jeho obratný skok hneď zlyhal ,keď sa potkol o ležiaceho dobytého mladíka. Pulčík dopadol rovno naň a spod malého kabátika mu vypadla lutna a odšuchla sa pod prvý stôl. Chlapisko sa nestačí diviť:
„Huh?! Čo mi to leží na kamošovi?!“
„Ach jaj!“ Vyšlo spod kapucne chlapčenským hláskom. Pomaly sa pokúša pozbierať sa.
Vonku je v daždi počuť pomaly sa blížiace nadávanie: „Čo ten zase stvára! Ten jeden malý ukvapený fracek!“ Mohutný chlap sa zatiaľ inštinktívne snaží natiahnuť velkou rukou po malej postave. Tá sa však obratne uhla čo spôsobilo ,že sa obor prekoprcol a ostal ležať na dobytom kamošovi.
„Neviem ako dlho to budem ešte tolerovať, načo sa sním vôbec vláčime ,veď to decko nič nevie, nič!“ Rozčúlený hlas sa už celkom priblížil.
„Pšššt,pššt, to nechajme na potom, už sme tu ,tak ticho.“ Utíšil ho pevne stavaný trpaslík, ktorý sa práve objavil vo dverách. Bol celý zahalený v premočenom plášti, ale jasne sa dalo spozorovať že má pod ním ťažkú zbroj. V momente sa nad jeho hlavou objavila hlava ďalšej postavy: „ A toto má byť zas čo?!?!“ Podráždene zhúkol akýsi celkom inak stavaný človek. Miestny farmári sú si istí ,že takýto ľudia za život ani raz nechytili hrable do rúk. Veru tak, pôsobil čistotne, až na to že bol celý mokrý. Mal rovnako premočený plášť avšak farebne bol jasnejší ,bola to taká mokrá- fialová farba.
Ležiaci dobytý mladík teraz začal hlasno skuvíňať od bolesti. Trpaslík vkročil dnu a za ním ho nasledoval hneď jeho vysoký, vychrtlý kolega. Vzadu v kruhu za stolom už prišlo všetkým jasné, čo sa deje a tak sa dvaja postavili a vykročili k dverám. Malý pulčík sa zatial natiahol po svoju lutnu ,zavesil si ju na chrbát a hneď si sadol na prvú stoličku.
Dvaja miestny dorazili k dverám. „ To nechajte na nás, my ich upraceme.“ A chytili hneď mohutného chlapa, ktorý nadobro odpadol. Horko ťažko sa s nim teperili, trpaslík sa postavil k stolu, ktorý vybrala pulčíkova lutna a len hladiac na scénu pred dverami si vyzlieka svoj mokrý plášť. Vysoká postava spravila to isté ,pri čom stále vrtí hlavou:
„Toto sme teda potrebovali! Dúfam ,že čoskoro doprší!“
Dvaja miestny konečne nabrali síl a obra vyhodili von do dažďa.
„Ták!“ Opráši si ruky jeden. „ Nebojte sa ten je na to zvyknutý, o chvíľu bude čerstvý ako vtáča.“
„A ty vstávaj!“
Zreval druhý na dobytého mladíka. Aj tak mu nedali čas na vztyk, iba ho schmatli a rovnako vyhodili, dvere zabuchli a vrátili sa k svojmu stolu. Vonku začalo silno hrmieť až to bolo cítiť v kostiach.
„To sme mali veru šťastie!“ predniesol malý pulčík, ktorému sponad stola len ryšavá hlava vytŕčala. Bol typického polovičného vzrastu a pri tom ešte dosť pri tele, vďaka čomu pôsobil spokojne, najedený a zdravý. Svoje riedke, ryšavé fúziky si už zo zlozvyku stále šúlal medzi prstami.
„Ja som ten dážď predpovedal!“ odvrkol vychrtlý človek namyslene.
„Keby nás nezavedieš do tej tvojej skratky, mohli sme prísť celkom suchí!“ prebodol očami pulčíka. Ten zahompála visiacimi nohami a s úsmevom poznamená:
„Chcel som nás zaviesť do jednej jaskyni, tam by sme sa skryli pred búrkou. Založili by sme si ohník, upiekli zajaca a potom by sme si spokojne zahrali a zaspievali, v jaskyniach brnkám najradšej, viete ako sa to tam ozýva?“ nadšene pozerá raz na človeka ,raz na trpaslíka.
Trpaslík počúva skôr iba jedným uchom a druhým načúva rozhovorom v hostinci.
Človek však už prišiel v zlej nálade a pulčiková poznámka ho ešte viac podráždila.
„ Počúvaj ma ty malé prasa, radšej si zavri ten svoj rypák a tu lutnu ani neskúšaj vytiahnúť, lebo ju hneď priložím do toho tvojho ohníčka na ktorom si teba pekne upečiem!“
Malý mužík sa na človeka mierne zamračí.
„Ale pred tým ťa radšej premením na zajaca, ten bude aspoň jedlí.“ Dodal rozhorčene.
Vonku udrel ďalší mocný hrom no vnútri to nikomu nevadilo. Pri stole sa chlapi bez zábran zabávali s čašníčkou, postupne si ju medzi sebou podávali a ona sa len smiala. Práve preto ešte neboli naši traja cudzí hostia obslúžení. Čakali už pridlho a smädný trpaslík je velice nepríjemná záležitosť, od nervozity sa začal mrviť na stoličke.
„Bart mygaj k pultu a nech si užaj nazad aj s pivom!“ Rozkázal trpaslík mužíkovi s takou autoritou v hlase, akou to len mohlo ísť. Malý pulčík Bart vystrelil zo stoličky a už sa stratil na druhom konci hostinca. Človek len pozrel s rešpektom na svojho smädného kolegu a naklonil sa mierne k nemu:
„ Mali by sme sa ho nadobro zbaviť, je pre nás len bremenom! No povedz, kto by si dnes vzal na krk takéhoto naničhodníka?! Nič nevie, iba na nervy brnkať!“
Trpaslík sa len pozrel na zlomyselného čarodeja a neutrálne odvrkol:
„Podívaj, ty máš problém s tým chlapcom, ty si ho rieš, dočilku si mal na šecko réšenie.“
Čarodej sa iba oprel, prekrížil ruky a zaškrípal zubami. Trpaslík sa na moment zadíval cez okno von, kde stále lialo ako z krhle, divoké hromy byli priamo na dedinkou ,na ulici nebolo ani nohy,okrem...
„Tak dobre! Tak vám zahrám túto...“ Upil si z piva a spustil.
Z malej drevenej lutny začali rozoznievať prvé tóny. Trpaslíka to v momente vyrušilo zo zamyslenia ba človeka priam odrovnalo, oči mu skoro vyskočili keď uvidel to čo uvidel. Mladý pulčík bol náhle v strede pozornosti celého hostinca, stojac v kruhu miestnych chlapov s jednou nohou vyloženou na stoličke, hrá a spieva rýchlu pieseň.

„Dnes bude dlhá noc, musím však ísť cestou tmavou
Dnes bude dlhá noc, musím ja ísť za svojou milou
Ale nalejte mi ešte jeden džbán
Ešte vás prosím milý pán..
..ešte jeden džbán, kým sa na tú cestu vydám...“

Pri ďalšej slohe už jeden z chlapov tancoval na stole, ďalší dvaja si podávajú tancujúcu čašníčku a ostatní tlieskajú do tempa a nevedia sa vynatešiť, náhlej zmene atmosféry.
Vychudnutý človek z druhého konca hostinca iba neveriacky pozerá , trpaslíkovi to je všetko jasné. Mocne udrel päsťou do stola a vstal. V tom momente zahrmelo, ale tak silno, akoby bolo okno otvorené. Boli veru otvorené dvere, v ktorých stál na kosť premočený mohutný chlap, vošiel dnu a silno za sebou zabuchol.
„Ale ale, čo to tu moje ucho nepočuje!“ S radostným úsmevom v tempe hudby odhopkal ku stolu. Trpaslíka to prekvapilo, zostal stáť pred stoličkou a váhavo pozoroval zabávajúcu sa skupinku. Človek nenávistne zasyčal ako had: „Ssssslubujem, že ho dnes zničím!“
Okrem týchto dvoch sa všetci tešili. Teda všetci čo boli v hostinci. Tešil sa Oto, jeho žena, tešili sa mladíci, že čašníčku môžu konečne všetci vidieť v plnej paráde. Takúto zábavu tu hádam ešte nemali. Tešili sa dokonca aj starci, ktorí už odložili kocky a veselo sa pozerali na mladého, šikovného barda. Ten práve dohral pieseň, upil si zasa z piva a spustil ďalšiu s plným nasadením.
Trpaslíková trpezlivosť uzrela konca. Jeho smäd k tomu ešte viac dopomohol. Veď ten malý úplne prestal myslieť. Nie len že necháva trpaslíka čakať o smäde, ale ešte mu aj z toho jeho piva upíja a náramne sa pri tom zabáva. Takže konečne vykročil. Čarodejovi sa len zaiskrilo v zákerných očiach a hneď sa prilepil na trpaslíkov chrbát. Prešli pomedzi stoly až ku kruhu ,kde už hocikto tancoval s hocikým a hocikde. Už len chvilku trvalo kým sa prebrodili cez zavadzajúcich tancujúcich až kým trpaslík nezostal stáť priamo pred pulčíkom. Ten hneď prestal hrať, a len so sklesnutou sánkou zostal civieť na trpaslíka. Ludia prestali tancovať a tlieskať a jásať a výskať, čudujúc sa čo sa stalo, ani jednému z nich sa to nepáčilo. Obe strany pocítili náhlu zmenu atmosféry. Po chvilke ticha trpaslík prehovoril:
„Ty mňa chceš dobre nasrať, hm?!“ Za ním bolo hneď počuť čarodejovo tiché zavrčanie.
Napití miestny ,začali hneď protestovať: „Hej! Čo sa deje! Čo to má znamenať!!“
Dvaja chlapi plní guráže, z toho jeden bol ten mohutný chlap, pristúpili k nižšie stavanému trpaslíkovi: „ HEJ! Máš ňaký problém?!?!“
Trpaslík sa na nich otočil a prekvapivo kludne odpovedal: „ Chlapi nerád vám kazím zábavu, ale tento fracek mi dlží pivo! “
V ich pohlade na trpaslíka sa náhle mihol nepatrný rešpekt a pochopenie. Jeden bez rozmýšlania lapil trpaslíka za široké rameno: „ Aaaaale starec, šak to si mal porád povedať! “ Zhúkol kamarátsky a rozosmial sa spolu s ďalšími chlapmi ,ktorí mu už aj podávali plný džbán dobre speneného piva. Trpaslík pochybovačne pozrel na chlapov, na pulčíka, ktorý s lutnou v rukách len začal ceriť zuby a potom na čarodeja, ktorý sa tváril stále vražedne.
„Tu máš a daj si s nama.“ Natiahli sa so svojimi džbánmi pripravení na štrngnutie.
„Aaaaa, na zdravíčko..“ Trpaslík schmatol ucho dreveného džbánu a dostal doň niekolko úderov od ostatných džbánov až mu penu striaslo na dlaň. Povzdychol si a konečne sa z chuti napil.
„ A ty muzika naša, HRAJ!“ Tak malý bard znova udrel do strún a dobrá nálada bola späť.
Trpaslíkovi nebolo do tanca, ten sa presunul k pultu prehodiť pár slov s hostinským, s Otom.
Čarodej ho poslušne nasledoval, no stále vyzeral velmi nespokojne a nervózne, akoby sa mal každú chvílu premeniť na nejakú príšeru. Po chvilke sa neovládol a vyletel na trpaslíka:
„ To myslíš vážne?! To ho necháš len tak, nech tam ďalej vyhráva?!“
Trpaslík si upije z piva, otočí sa na čarodeja a s penou na hustých fúzoch mu odvrkne.
„ Ale no! Ukludni sa! Choď sa radšej hore vyspať, ty stará jašterica!“
Človek zarazene cúvol o krok späť, bolo vidieť ,že sotva dýcha po tom, ako ho zradila jeho autorita. Priam to z neho kypelo. Otočil sa na päte a vykročil smerom, ani sám nevedel, kam.
Nečakane však vybočil smerom k hudbe. So zaťatými päsťami a pomalým nervóznym krokom, obchádzal jedného tancujúceho za druhým. V miestnosti neustále zneli veselé tóny lutny, ktoré malý mužík obohacoval speivaním svojich veršov. Čarodej sa priblížil so zaťatými zubami až k pulčíkovi a to tak, že mu zostal stáť rovno za chrbtom. Vypadalo to divne ale zároveň to nikoho nenapadlo, všetci sa bavili a najväčšia pozornosť bola aj tak venovaná mladej čašníčke, ktorá sa bez prestávky vykrúcala a vykrúcala. Jej radostný pohlad naprosto kontrastoval s pohladom čarodeja ,ktorý už pulčíkovi priam dýchal na krk.
Náhle v priebehu rýchlej a veselej pesničky zaznel pulčikovi Bartovi za ušami syčavý, pychlavý hlas: „Hej ty jedna malá slizká beštia!!!“
Muzikant iba pozrie cez rameno, bez toho aby prestal hrať, a uvidí vražedne sa tváriaceho, vychrtlého čarodeja ako nad ním pomaly dvíha ruky s roztiahnutými prstami.
„Čo myslíš, dokážu zajace hrať na lutne? „
Ani ho nenechal odpovedať „TU MÁŠ!!!“ a medzi prstami sa mu v okamihu zablysklo malé, ostré svetlo, nabralo gulatý tvar ,ktorý čarodej v momente vrhol do zarazeného pulčíka.
V následujúcom okamihu sa stalo niečo čo nečakal nikto ba dokonca ani sám čarodej.
Práve v momente ,keď čarodej zakúzlil zákerné kúzlo, ťažký gulový blesk zasiahol Krkovičkov hostinec. Prebleskol priamo dovnútra, a stretol sa s čarodejovou magickou energiou, práve vrhnutou do pulčíka. V miestnosti sa niekolko krát zablýskalo, presne ako to býva cez búrku. Vyrazili sa okná, dvere a nastal silný prievan ktorý pozhasínal všetky sviece ba dokonca lampióny a pochodne. V hostinci nastala panika, nebolo nič vidieť, iba cez silný prievan bolo počuť ženské vreskoty a chlapské nadávky ,pády na zem ,niekto rozbil vázu, mnoho plných džbánov sa porozlievalo kade – tade. Bedákanie stúpalo:
„Takéto niečo sa nám prihodilo, ooooch...“
„Bohovia sa na nás hnevajú...“
Niekto zatvoril prvé okno a zapálil prvú sviecu, konečne je trocha vidno, všetci boli v šoku z náhlej zmeny atmosféry. Zábava jednoznačne skončila. Dvaja mladí opití zostali celkom prebratí a iniciatívne sa zapájali do zatvárania okien a dverí. Keď sa rozsvietilo viacej sviečok, konečne bolo lepšie vidieť. Traja mládenci vlastnými telami pred vetrom chránili čašníčku. Mohutný chlap stál približne tam kde pred tým sedeli starci avšak teraz sú už niekde skovaní pod stolom. Trpaslík pri pulte stále stál s džbánom v ruke tam však slabé svetlo ešte nedosvietilo. Oto Krkovička ďalej zapaluje pochodne. A ten vychudnutý čarodej...
Náhle začala mladá čašníčka pišťať ako siréna ,pri čom s prstom ukazujúcim na zem odskákala preč, skovať sa za pult. Podobné scény robia ženy, keď vidia myš.
„ Čo má toto ,u svätého ,Thala znamenať?!“
Zabohoval Oto Krkovička, keď sa so sviecou v ruke priblížil k miestu, odkial utiekla mladá dievka. Na zemi ležal volne pohodený fialový plášť spod ktorého zrazu začali vytŕčať biele dlhé uši až kým sa nevynoril celý zajac. Všetci prítomní si idú oči vyočiť. To nie je všetko.
„Aha!!!“ Prihne mladý chlapík sviecu k zemi o čosi kúsok na bok. Na stoličke ,o ktorú sa nohou opieral hlavný zabávač večera, ležal popol. Čierny popol, ale nebolo ho vela, bolo ho len zopár omrviniek. Smrdel po zhorených vlasoch a chlpoch. Na zemi pod stoličkou sa tiež našlo trocha. Je to jasné, tento popol zostal po pulčíkovi Bartovi.
„Ale kam sa pobral???“ Nikto nechápe.
„Spálil ho gulový blesk.“ Vyhlásil nejaký múdry. Vzadu za pultom je počuť ženský nárek. Chlapi sa ďalej hádajú:
„Nemohol ho spáliť blesk ty mudrlant! Veď sa kukni, až taký krpatý nebol, keby ho bolo spálilo, tak je tu popolu za pol vreca.“
Prítomní iba híkali. Nikto nechápal túto záhadu. Nikto nikdy nezažil také čosi.
„ Svet totok nevidel, kristušát – neky!“ Rozčuluje sa starý Oto.
„ Hneď ,jak dójdu cudzinci ,sa musí volačo stať,pche!“
„Počkajte!“ Zhúkol náhle jeden mladík
„Ten trpaslík! Ten nám povie...“ Ako sa otočili k pultu, trpaslíka nebolo. S ním zmizlo aj fialové rúcho a taktiež biely zajac.
Pravdepodobnosť vyriešenia tejto záhady bola chabá, hneď sa začalo rozprávať o tejto príhode ,ako tak čas ubiehal, všade tam kde sa o tom ešte nepočulo. Začalo sa klebetiť, vymýšlať pozmenené príbehy, legendy o bardovi, ktorého si vzali bohovia aby im hral v královstve. Výstražné príbehy o nebezpečnom trpaslíkovi ktorý, v silných búrkach chodí po hostincoch a roznáša smolu. Niekto rozklábosil , že na cestách stretol nezvestného pulčíka, ktorý rozprával svoj príbeh o tom ,ako ho zlý čarodej teleportoval do Murgondského hostinca, kde za hranie zarobil vela zlata.
Nikto však nevie čo je vskutočnosti pravdou. Jedno sa však stalo reálnym. Na barda Barta sa len tak lahko nezabudne. Nenájdete jediného ,z nasledujúcej generácie bardov, ktorý by vo svojej knihe nemal spomenutý tento príbeh.

_________________
Sinta



http://img213.imageshack.us/img213/553/lotrdurex.gif


Top
Reply with quote  

Display posts from previous:  Sort by  
Post new topic Reply to topic  [ 1 post ] 

All times are UTC + 1 hour [ DST ]



Who is online

Users browsing this forum: No registered users and 8 guests


You cannot post new topics in this forum
You cannot reply to topics in this forum
You cannot edit your posts in this forum
You cannot delete your posts in this forum
You cannot post attachments in this forum

Search for:
Jump to:  
cron
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group  
Design By Poker Bandits